Škola ako commons

Ťahanovce sú typické funkcionalistické sídlisko postavené koncom osemdesiatych rokov na okraji mesta Košice. Napriek tomu, že tu býva viac než dvadsaťdvatisíc ľudí, verejný priestor nehýri životom. Väčšina ľudí trávi svoj čas mimo sídliska, čo spôsobuje nielen pravidelné zápchy na jedinej prístupovej ceste do centra, ale taktiež nedostatok vzťahu k verejnému priestoru. Záujem o verejný priestor je pre mnohých zúžený na možnosť zaparkovať svoje auto čo najbližšie k bytu, ale nájde sa tu samozrejme aj veľa takých, ktorým na sídlisku záleží a aktívne sa snažia o jeho zveľadenie. Nielen verejný priestor, ale aj mnohé verejné inštitúcie sú pritom odkázané na pomoc občanov. Tento vzťah vzájomnej pomoci je často založený na nevyhnutnosti a existuje v rámci tradičných inštitúcií a hierarchií. Ako iniciátorky projektu ŠAK / škola a komunita preto vnímame potrebu novej formy spolupráce medzi verejnými inštitúciami a aktívnymi občanmi, pretože v tomto vzťahu vidíme obrovský potenciál nielen pre zveľaďovanie verejného priestoru, ale aj pre budovanie občianskej spoločnosti.

Koncept zdieľaných statkov

Na začiatku bola myšlienka, že škola ako inštitúcia má skvelé dispozície verejného priestoru a materiálnych zdrojov, ktoré môže ponúknuť verejnosti. Často sa však stáva, že škola je veľmi dobre uzavretou pevnosťou, za hradbami ktorej sa odohráva posvätný akt výchovy detí.

Debata s páťáky o tom, jak lze kultivovat sídliště a školu. Foto Zuzana Tabačková.

Verejnosť je do školy vpustená väčšinou len pri príležitosti opráv nedostatkov, akými sú maľovanie tried či lavíc, ktoré by si škola z dôvodu podfi nancovania sama dovoliť nemohla. Škola má však oveľa aktívnejšiu rolu v komunite, na ktorú sa v každodennej realite zabúda. Ponúka totiž každodenný kontakt veľkej časti obyvateľov sídliska – rodičov, žiakov, učiteľov a stáva sa tak jedným z posledných miest na sídlisku, kde existuje komunita. Okrem toho je školský dvor populárnym miestom športu pre celé sídlisko, napriek jeho oploteniu a zamknutej bráne.

Východiskovým bodom pri hľadaní novej formy zlepšenej kooperácie medzi školou a verejnosťou je pre nás koncept commons. Commons, ktorý sa zvykne prekladať ako všeobecne zdieľané statky, nie je v tomto prípade nutné dotiahnuť do absolútnych dôsledkov. Ide nám skôr o zmenu chápania verejných statkov (napríklad školy, ktorá je na danom mieste k dispozícii) na zdieľané, a to jednak ich fyzickým zdieľaním, ako aj spoločnou zodpovednosťou za ne. Kľúčom projektu je dosiahnuť pochopenie, že zodpovednosť za spoločné prostredie je spoločná a nie odcudzená od obyvateľov anonymnej moci štátu, či obce. Školu takýmto spôsobom môžu využívať obyvatelia spolu so žiakmi v prípade poobedňajších aktivít, miestni obyvatelia, ktorí majú záujem niečo spoločne tvoriť, konverzovať v cudzom jazyku, budovať komunitnú záhradu, či športovať na školskom dvore. Vzájomných delením sa prispievajú k materiálnemu zveľaďovaniu majetku a omnoho širšou ponukou poobedňajších aktivít či neformálneho vzdelávania, ktoré sa vďaka komunitnému životu v tejto škole vyskytnú.

Miesto, kde vzniká spoločnosť

Škola môže ponúknuť ešte viac. Aspoň jej časť má predpoklad stať sa agorou, tým mýtickým miestom verejnej sféry, kde sa tvorí spoločnosť. Napojenie na školské prostredie teda vnímame ako začiatok budovania aktívnej širšej komunity na sídlisku. Ako výpovedný aktér môže škola priniesť nielen rôzne formy diskusií či rozhovorov, ale zároveň poskytnúť fyzický priestor pre tieto aktivity. Práve takýto fyzický priestor je nevyhnutný na budovanie demokracie, no v dnešných mestách a sídliskách ho nájdeme len veľmi ťažko. Aj kvôli tomuto nedostatku sa dnes komunity organizujú častejšie na sociálnych sieťach. Na sídlisku Ťahanovce existuje aktívna online komunita miestnych obyvateľov, na platforme ktorej sa, okrem sťažností na stav sídliska, vymieňajú tipy na kaderníctva, či organizujú zbery odpadkov v miestnom lese. Prepojenie tejto komunity môže viesť v reálnom živote k formovaniu záujmových skupín a zmenu uchopenia slova „politické“ v miestnom rozvoji. S otvorením školy sa teda zároveň tvorí verejnosť.

Príkladom môže byť spoločné angažovanie sa v otázke infraštruktúry pre cyklodopravu, ktorá sa z iniciatívy mestskej časti začne budovať v najbližších troch rokoch. Záťaž na hlavnú dopravnú tepnu do mesta je pre všetkých neúnosná, keďže jedinú možnosť verejnej dopravy na toto sídlisko predstavujú autobusy, ktoré nemajú prednostný pruh. Rozvoj cyklodopravy by pomohol situáciu aspoň sčasti odľahčiť. Ako poznáme cyklistické hnutia v iných mestách (Auto*mat, Brno na kole), rozvoj cyklistiky často štartuje komunitný nádych pomerne úzkej skupiny ľudí. Škola môže ponúknuť priestor pre vznik a udržanie tohto hnutia, jej priestory tiež môžu slúžiť ako komunitná cyklodielňa, kde obyvatelia budú zdieľať nástroje a know -how o oprave a údržbe bicyklov.

Vytváranie sociálnej centrality

Posilnenie sociálnej pozície školy v komunite má tiež význam z pohľadu budovania sociálnej centrality, ktorou fi lozof a geograf Henri Lefebvre označuje prináležitosť ľudí k centru mestského diania. Neexistencia tohto centra do veľkej miery spôsobuje nezáujem o verejný život, pretože skutočné stretávanie komunity môže vznikať len v tomto bode a okolo neho. Sídliskám typicky chýba centralita v tomto zmysle slova. Práve na sídliskách je prepojenie školy a komunity najviac potrebné, pretože tu má najväčší potenciál pri premene verejného priestoru a pri vytváraní sociálnej centrality. Je tiež dôležité podotknúť, že fyzická poloha a forma budovy školy tu hrá veľkú rolu. Škola v Ťahanovciach sa nachádza v centre sídliska a má tak prirodzenú predispozíciu stať sa sociálnym centrom. Nikto ku škole nemá ďaleko a dianie na školskom dvore denne pozorujú stovky ľudí zo svojich príbytkov.

Cieľom projektu ŠAK nie je vytvorenie novej reality, ale skôr podporenie dialógu medzi existujúcimi aktérmi a hľadanie novej spolupráce v prospech občanov. Aj z tohto dôvodu berieme verejné inštitúcie ako partnerov v zdieľaní. Mestské zastupiteľstvo alebo škola hrajú dôležitú úlohu v komunitnom rozvoji a iste majú zodpovednosť za zabezpečenie mnohých potrieb. Čo však týmto inštitúciám často chýba, je možnosť zrozumiteľne komunikovať s obyvateľmi tak, aby dochádzalo k vzájomnému porozumeniu. Jednotlivci sa často ocitajú v pozícii, kedy majú chuť angažovať sa, ale nerozumejú mechanizmom zapojenia sa do vyjednávania. Z tohto hľadiska môže škola ako prostredie, v ktorom sa učíme, ponúknuť zručnosti a schopnosti, ako aj mechanické napojenie jednotlivcov na siete, ktoré existujú v reálnom živote na sídlisku.