Identita bez národa

Najnovšie číslo časopisu Glänta zhromažďuje úvahy o historickej a súčasnej kurdskej identite. Hosťujúci editor a švédsko-kurdský autor Agri Ismaïl píše: “Pri absencii zastrešujúceho príbehu, ktorý národný štát poskytuje svojim obyvateľom – spoločného príbehu krajiny – sa Kurdi snažili vytvoriť jednotnú identitu.”

Plynulé, ale pevné

Elif Sarican predkladá historický prehľad kurdského národa a načrtáva významné politické udalosti, ktoré ovplyvnili meniacu sa identitu obyvateľstva. S odvolaním sa na výskumy antropológov Edmunda Leacha a Fredrika Bartha z dvadsiateho storočia Sarican píše, že kurdskú identitu možno chápať ako “dynamickú, schopnú prispôsobovať sa meniacim sa okolnostiam”. Zároveň “esencialistickejší pohľad na etnicitu” zjednocuje aj kurdský národ. A “prijatie tak fluidného, ako aj fixného poňatia identity”, hoci sa zdá byť protichodné, umožňuje rozptýlenej spoločnosti “odolávať asimilácii” a “bojovať za existenciu a uznanie”, píše Sarican.

Kurdské hnutie za slobodu, ktoré Sarican opisuje ako alternatívu k regionálnej vláde Kurdistanu podporovanej USA a Spojeným kráľovstvom, odráža túto nekonformnú, rezistentnú tendenciu. Hnutie, ktoré kladie do popredia oslobodenie žien, sa snaží napraviť patriarchát zakorenený v kurdskej spoločnosti. Nezávislé rozhodovacie orgány pre ženy, ktoré môžu vetovať fóra zmiešaných pohlaví, odrážajú ideológiu, ktorá sa stavia proti hegemonickým mocenským štruktúram. KFM prekračuje hranice tradičného národa, pričom má potenciál vyzvať zvyšok sveta, aby prehodnotil moc, tvrdí Sarican: “duch Kurdistanu – duch slobody a sebaurčenia – má potenciál prekvitať ďaleko za geografickými hranicami historického Kurdistanu.”

Etická osamelosť

Barzoo Eliassi píše o trpkej realite bytia bez štátu vo svete národov. Jeho výskum, vychádzajúci z prostredia sociálnej práce, sa zameriava na teórie identity a príslušnosti prezentované spolu so svedectvami kurdskej diaspóry.

Keďže sú Kurdi často registrovaní ako Turci, Iránci, Iračania alebo Sýrčania, je ťažké sledovať ich populáciu v súčasnosti aj v minulosti. Kurdská migrácia do Európy sa začala v 60. rokoch 20. storočia v dôsledku vojnových konfliktov na Blízkom východe, vedených zo všetkých strán, a európskeho dopytu po migrujúcich pracovníkoch. Eliassi tvrdí, že táto rozsiahla migrácia bola rozhodujúca pre vytvorenie základov politizovanej kurdskej identity: “kurdská otázka” sa vyvinula do problému “nadnárodného charakteru”. Kurdi, ktorí dnes vo Švédsku protestujú a žiadajú od politikov uznanie, však zostávajú nevypočutí.

Eliassi spája tento nedostatok medzinárodného uznania s termínom Jill Staufferovej: “etická osamelosť”: forma sociálnej opustenosti spôsobená neschopnosťou národov začleniť ľudí bez štátnej príslušnosti. Neinformovanosť európskej ľavice o potláčaní Kurdov na Blízkom východe je dôkazom tejto izolácie. ‘V moslimskom svete sú kurdské požiadavky na samosprávu vnímané ako imperialistický alebo sionistický pokus o podkopanie pomyselnej sociálnej súdržnosti štátov, v ktorých sú Kurdi podriadení arabskej, tureckej a perzskej nadvláde,’ píše Eliassi.

Postkoloniálne skúšobné pole

Ako deväťročný sledoval vysielanie CNN o vojne v Perzskom zálive, Agri Ismaïl rozpoznal hlas Jamesa Earla Jonesa ako hlas Dartha Vadera, ktorý medzi spravodajskými vstupmi zvykne oznamovať “Toto je CNN”. Jonesova prítomnosť, píše Ismaïl, pridala filmový efekt k mediálnemu spravodajstvu, ktoré už zobrazovalo vojnu ako “reality-TV” a vyvolávalo pocit nadradenosti americkej armády. ‘Technologická prevaha bola taká obrovská, že sa dá len ťažko povedať, že sa vojna odohrala – táto ultramoderná vojna bola vopred vyhraná’.

Ismaíl opisuje Kurdistan ako testovací priestor pre vojnové technológie. Režim Saddáma Husajna testoval rakety a chemické zbrane, ktoré nemali dostatočnú presnosť na vedenie vojny, čo desilo kurdské obyvateľstvo. Počas iránsko-irackej vojny boli na kurdskom území rozmiestnené milióny vysoko moderných pozemných mín vyrobených v Taliansku. Dnes sú “celé polia pokryté malými červenými trojuholníkmi, ktoré umiestnil iracký protipechotný program OSN – výstražné znamenia, že zem už nepatrí nám, ale dobyli ju stroje”, píše Ismaíl.

Predstava Kurdistanu ako pohraničnej oblasti, otvorenej pre vojnové experimenty, vyplýva z dehumanizačných tendencií vonkajšieho sveta voči Kurdistanu a z vykresľovania Kurdov ako necivilizovaného, barbarského obyvateľstva, tvrdí Ismaïl. Ale čo sa deje, to sa deje: ako identifikovali Aimé Césaire a Michel Foucault, kolónie sú len testovacím poľom predtým, ako kolonizátori použijú technológie na vlastných ľuďoch. Vozidlá odolné proti mínam, vyvinuté americkou armádou počas vojny v Iraku, sa teraz nachádzajú v amerických orgánoch činných v trestnom konaní.

Recenzia: Märta Bonde

Translated by

Co-funded by the European Union