Protetická knižnica: aktívny amputovaný

Björn Eser z blogu Active Amputee sa domnieva, že spôsob, akým sa zaoberáme protetikou, by sa mal zmeniť. Je milovníkom pohybu v prírode, od svojej amputácie ešte viac, ale vadia mu limity sociálnej a lekárskej podpory pre zdravotne postihnutých ľudí.

Björn Eser alebo Active Amputee, sa svojou neúnavnou snahou o zlepšenie podmienok pre ľudí s amputovanými končatinami stal významnou osobnosťou v boji za mobilitu. V tejto epizóde Gagarinu Eser spolu so šéfredaktorkou časopisu Eurozine Rékou Kingou Papp hovorí o protézach, outdoorových športoch a o tom, prečo by mobilita nemala byť luxusom.

Prečítajte si viac o Björnovi Eserovi a jeho dobrodružstvách na jeho Blogu Aktívny amputár.

Témou mobility a zdravotného postihnutia sa zaoberá aj epizóda Štandardného času “Hranice normality”, ktorá mala premiéru vo februári tohto roku:

Postihnutie bolo vždy súčasťou ľudského stavu; inklúzia a prístupnosť nie sú láskavosti, ktoré treba rozšíriť, ale opatrenia, ktoré by boli prospešné pre všetkých. Európske predpisy sú pomerne dobré, ale prax často zaostáva. V tejto epizóde relácie Štandardný čas diskutujeme o prístupe, prispôsobení a prístupe.

Translated by
Display Europe
Co-funded by the European Union
European Union

Translation is done via AI technology. The quality is limited by the used language model.

Published 4 September 2024
Original in English

Newsletter

Subscribe to know what’s worth thinking about.

Related Articles

Cover for: Ukrainian refugees with HIV adjust to care abroad

On top of housing, work and schooling, Ukrainian refugees with HIV face an additional, urgent difficulty: how to access the antiretroviral medicines they need to suppress the virus. In Poland, they face a particular stigma, causing many HIV positive refugees to conceal their health status.

Cover for: The animals we mourn

Literary expressions of grief across the ages use representations of nature as soothing metaphors. But rarely does the death of non-human life merit a thanatography. Could literature that finds a non-anthropomorphic means to grieve for other sentiment beings provide our desperately needed resensitization to the natural world?

Discussion